Soľný deň na pobreží Čierneho mora
O soli sa hovorí že je nad zlato. Soľ je aj v slzách. Aj moja pani manželka mi ako prvé jedlo, keď sme sa zobrali, pripravila kura na soli ♥ . Dokonca aj múdri ľudia hovoria., že solené vydrží najdlhšie. Poďme sa teda pozrieť, aké to je venovať sa celý deň soli.
Prebúdzame sa do ďalšieho pekného dňa v „našom“ Slnečnom apartmáne hotela Panorama v Ravde. Vonku už čaká naše auto z požičovne. Ako takmer každé ráno aj dnes sa na mne smeje, ako sa budem potiť v spoločnosti južanských šoférov a hlavne, ako popoludní zaparkujem.
Konečne sa pohýňame. Po kľučkovaní ulicami Ravdy pri Lidli zatočíme na západ a ideme po zvláštnej diaľnici s kruháčmi. Za letiskom Burgas hľadáme odbočku z diaľnice a potom sa po takej asfaltke – betónke dostaneme na parkovisko pri starom vojenskom bunkri. Dá sa aj na platené parkovisko pri vchode.
Atanasovské jazerá - burgasské soľné panvy
Atanasovské jazerá zďaleka nie sú len miestom priemyselnej ťažby a výroby soli. Priťahujú záujem návštevníkov s rôznymi záujmami – milovníkov vtáctva a prírody (možno tu pozorovať plameniaka ružového), ľudí so zdravotnými problémami, ktorí už neraz počuli o slávnom liečivom bahne a lúhu.
Jazerá je vidieť aj z lietadla tesne pred pristávaním na letisko. Zaujímavá je farba jazier, kde prevláda hlavne ružová. Za ňu vďačí jazero mikroorganizmom z rodu Dunaliella salina. Tieto riasy produkujú červený pigment zvaný betakarotén, ktorý im slúži na ochranu pred slnečným žiarením.
Po zaplatení vstupného, tuším 5 Leva pokračujeme systémom drevených mostíkov. Cestou obdivujeme ružovú farbu vody, aj rozľahlosť areálu, kde v severnej časti ešte stále prebieha ťažba a spracovanie soli.
Zastavujeme na drevenom móle. Tu vidieť, aká je hustota vody soľných jazier. Ľudia pohodlne ležia na hladine. Pre návštevníkov sú k dispozícii dve jazerá. Ak tu niekedy budete, spravte si fotodokumentáciu pred vstupom do vody. Neskôr budete úplne zasolení. Už len do plaviek a šup do vody si poležať.
Vylezieme z vody a pokožku máme na pocit ako bábätkovská riťka. Akoby sme boli natretí jemnučkým olejom. Presúvame sa k bočnému kanálu ponatierať naše telá bahnom.
Liečivé bahno je sedimentárny produkt slaného jazera. Je čisté a homogénne. Má tmavo sivú až čiernu farbu a vôňu sirovodíka. Obsahuje látky, ako sú kremičitany, piesky, sádry, zlúčeniny železa a hliníka, rôzne hydroxidy a soli. Tento mix bol vytvorený po tisíce rokov rozpadu jednobunkových organismov, rastlín, rýb, slimákov a slávok. Jeden centimeter bahna sa vytvorí za jeden rok.
Po uschnutí bahna a odpočinku si ho ideme zmyť. Tí múdrejší do sprchy a ja do mora, kde ma vlny poriadne omlátili o kamene. Ešte sa napapáme. Ja klasiku – Рибена супа. Odchádzame na pláž Solnica aby sme tradíciu neporušili. Má pomerne tmavý piesok a napoludnie je poriadne rozpálená. Cestou ešte zazrieme množstvo odpočívajúcich vtákov. Rozmýšľam, že niekdy by bolo dobré urobiť si turistiku okolo jazier.
Bahno v Pomorí
Návrat je komplikovaný. Na diaľnicu sa v našom smere nedá pripojiť. Musíme do Burgasu a na prvom kruháči sa otočiť naspäť. Cestou sa ešte zastavíme na bahno a soľ v Pomorí. Fotiť sa mi nechcelo, tak aspoň niečo. Postup je rovnaký. Najprv do soľného lúhu, potom bahno a nakoniec sa umyjeme v Pomorijskom jazere.
V neskoré popoludnie sa vraciame do Ravdy. Stíhame ešte našu obľúbenú reštauráciu Čajka. Dáme niečo ľahké a potom niečo ostré, samozrejme mastiku.
Pekný deň za nami.
