Jesenné dni nás podmieňujú s neustálym skracovaním dňa a predlžovaním noci. Dlhé tiene na horách evokujú rôzne predstavy mysle. Hra svetla a tieňa nadobúda fantastické rozmery. Preto práve v týchto dňoch na prelome konca jesene a začiatku zimy sa obvykle vyberáme za divadlom novej premeny našich hôr.
Panoráma Tatier od Kriváňa po Patriu
Panoráma Tatier od Štrbského štítu po Slavkovský štít
Západ slnka vyšperkoval kraj pod Tatrami, a ten sa rýchlo ponára do tmy.
Slniečko končí svoju púť za Nízkymi Tatrami
Západné Tatry v posledných lúčoch slnka
Slnko už zapadlo, no výška velikánov ešte manifestuje svoju prítomnosť v poslednom zbytkovom svetle končiaceho sa dňa.
Koruna Vysokej
Končistá a Gerlach
Slavkovský štít
Kolorit podhorskej dedinky Tatranská Štrba , domčeky ako z rozprávky. Pripomína mi to z vonku moje detské časy u starkej na východe.
Tá vzdialenejšia čarovná chalúpka v Tatranskej Štrbe nás vždy rada prichýli.
Kto si počká, ten sa dočká...
Noc sa rozhodla, že prekvapí ranostajov prvou zimnou nádielkou v tomto roku.
"Naša" chalúpka Ema a Ela sa vyparádila do zimných šiat
Končistá
Svetielká na Štrbskom Plese medzi Soliskami a Patriou ukončujú prvý zimný deň
Veríme že sme vás potešili sviežimi zábermi na premeny prírody . Každý rok je iný, nikdy to nie je to, čo pred rokom, je to vždy nádherné divadlo ktoré stojí za to vidieť, cítiť, tešiť sa z neho. Poznávaním premien krajiny si vieme uvedomovať aj vnútorné premeny nás samých, a všímať si že život je zmena. Krásna. 🙂
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.