Benát a sfinga na Krivej

          Poďte sa so mnou pozrieť na na rozprávkové miesto v Pohronskom Inovci neďaleko skalného mesta Benát. Povolíme uzdu fantázii a uvidíme napríklad aj Sfingu alebo prehistorického jaštera:-)

Benát - skalné mesto

          Keďže meniny v kalendári má Štefan a počasie je ako na objednávku, teda bezvetrie a slnečno, je tu čas rozhýbať kosti a prevetrať hlavu. Obdobie od Slnovratu do 3.januára je astrologicky i energeticky veľmi silné a preto si ho patrične vychutnávame. 

          Zaparkovali sme v obci Žitavany na Vŕškoch a nasmerovali sme si to rovno do lesa smer skalné mesto Benát.  Bolo ešte svieže ráno a tak nás privítal lesný chlad a tieň, ale po pár kilometroch keď sme vošli hlbšie do lesa, zažiaril pán Slnko a vyvolal v nás silnú radosť z toho všetkého sviežeho a čistého…každý krok a nádych do pľúc vyvoláva eufóriu a zabudnete hneď na všetko čo vás obmedzuje v pretechnizovanom svete. 

          Po uplynulom období skracovaných dňoch a predĺžených nocí, keď vidíš ako sa svit slnečného kotúča prediera kmeňmi stromov a a mieša sa s oparom vlhkej zeme, keď ožívajú suché steblá tráv zlatistým jasom slnka, túžiš sa rozplynúť v jase. Rozprávka sa začína. Je jedno či máš 5, či 50, alebo koľko chceš:-)

Zasnežená cestička dubinou na Machulinský škripec
Posledné metre pod Machulinským škripcom pri ceste na Benát
Slnko vychádzajúce spoza lesa cestou na Benát
Cestička k Benátu
Už na žltej TZT nad Machulinským škripcom
Žena na žltej TZT k Benátu

          Bizarné tvary skalného mesta Benát, ako ho nazývajú častí návštevníci a fandovia prírodných krás, na nás nenechali dlho čakať.  Na foto pod textom vidíte vstupný útvar akoby strážca brány do mesta. Že by King-Kong? No a ideš ďalej a nestíhaš sa diviť. V kameňoch zapustené bytosti, postavy kamenných mužov, bosorka sediaca v skale alebo hlava Valacha pozerajúca sa spomedzi skál.

          No dobre, andezit má svoje čaro. A teda aj silu. Andezitové megality, veže, hradby, sa ťahajú pozdĺž hrebeňa Benát a vytvárajú uličky, okienka, výklenky, akoby ste boli v akomsi začarovanom meste. Môžete si tam pokojne sadnúť, na vrchole pri kríži je super lavička. Štefánski turisti nás počastovali slivovičkou. Vtipne  zabodovali mladé 17tky, čo vyšli na vrchol z akýchsi poblúdených krovísk a z diaľky ich už bolo počuť ako si  dodávali odvahu nejakou anglickou odrhovačkou z mobilu.

          No a teraz hádajte, čo je z druhej strany tohoto skalného komplexu? KAMEŇOLOM. Zráz ako prasa zíva do priestoru, začína sa to asi meter či dva od hradieb….bola som všelikde v zahraničí, no takúto devastáciu si dovolí málokto. A ešte na takom malom území…

Vstup do skalného mesta Benát
Vstup do skalného mesta Benát
Výstup do skalného mesta Benát
Skalné veže na vrchole Benát
Andezitové veže
Skalná tvár na vrchole Benát
Jánošíkova hlava
Skalná tvár na vrchole Benát v Pohronskom Inovci
Bosorka medituje
Skalná tvár na vrchole Benát v Pohronskom Inovci
Dve tváre jednej skaly
Andezitové veže na vrchole Benát
Skalné mesto na Benáte
Výhľad z Benátu na pohorie Tribeč
Výhľad z Benátu na pohorie Tribeč

Človečí vrch

          Človečí vrch je výstižný názov miesta, ktoré sme si vyhľadali už mimo turistickej trasy. Poznáte rozprávky o ľuďoch ktorí „na mieste skameneli“ ? Rôzni hrdinovia ktorí nezvládli svoje úlohy a pozreli sa netvorovi do očí. Och, Človečí vrch, človeče… 

Lesy pod Človečím vrchom
Lesy pod Človečím vrchom
Človečí vrch
Strážca na Človečom vrchu nedaleko kopca Benát
Hľadaj zakliate tváre na Človečom vrchu
Andezitové veže
Lesy pod Človečím vrchom
Dva pohľady

Hľadanie sfingy na Krivej

           Môj drahý kdesi objavil foto Sfingy v týchto miestach, tak sme to šli hľadať. A tak znova mimo značiek, ale našli. Mne to pripomína Jaštera, no ale o to ide, upustiť fantázii uzdu. Slnko už začalo vytvárať popoludňajšie zlaté svetlo.

Zasnežená dubina na Krivej v Pohronskom Inovci
Drevokazná huba na strome
Kóta na vrchole Krivej v Pohronskom Inovci neďaleko vrchu Benát
Kamenná sfinga na vrchole Krivej
Kamenná sfinga pod vrcholom Krivej

Bežkom nadol, bo dni krátke

          Áno, dni sú ešte krátke. Na Nový rok to bude o slepačí krok, hovorila moja mama.

          No a tu mám za úlohu spomenúť hlavného sponzora tohoto výletu – moj manžel ma bezpečne a presne vyviedol z lesa. Navigácia nemá šancu ani v sne. 

          Ideme smer Machulinský Škripec. To je názov, čo? Kto vie aké to má pozadie. Nedá sa minúť statný dub ktorého vek si netrúfam odhadnúť. Energia starého mudrca ktorému je už všetko jedno a preto nič nerieši a v pohode spí.

Vtáčnik z Machulinského škripca
Vtáčnik z Machulinského škripca
Samostatné stromy na Machulinskom škripci
Starý dub na Machulinskom škripci
Starý dub na Machulinskom škripci

          Zostup do Žitavian bol jeden úžasný meditačný úsek. Zlatá hodinka. Teplým svetlom prežiarené detaily lesa, smaragdový mach, a popadané listy ako zlaté šperky lemovali našu cestu. Tváre nám osvetľovali posledné lúče Slnka. Boli sme ticho, naplnení pokojom, nabití energiou prírody. Ďakujeme ti zázračný les. 

Zapadajúce slnko v lesoch nad Žitavanmi
Zapadajúce slnko v lesoch nad Žitavanmi

                   Tešíme sa na budúce…

Môže sa Vám ešte páčiť...