Po včerajšom príchodovom dni sme sa fajnonovo vyspali. Gekón v kúpeľni sa správal viac než slušne. Vybehol som von, na pláž. Ovanul ma ten úžasný prírodný, teplý a vlhký vzduch. Za šumu mora a chorálu cikád som čakal, kým slnko vystúpi nad hory a začne osvetľovať pláž. Nie z mora, takých východov mám snáď milión. Postupne sa predieralo cez bujnú tropickú vegetáciu, vykresľovalo fantastické tiene a stúpalo stále vyššie a vyššie.
Napapali sme sa a keďže sme takú dlhú 10 000 km cestu merali, aj na pláž sme vyšli. Také „vymoženosti“ ako slnečníky ani nehľadajte. Namiesto nich sú tu palmy, ktorých vetvy siahajú až nad pláž. Zaujímavé boli upozornenia na stromoch, ktoré oznamovali, aby sme si dávali pozor na padajúce kokosové orechy. Kto mal chuť, mohol si prenajať morský kajak. Zážitkom bola plavba do ústia riečky, ktorej brehy boli porastené mangrovníkmi.
Najvyššia hladina prílivu. V priebehu dňa voda ustupuje až do 22 hodiny.
Svet spod palmového slnečníka
Posedenie na pláži. Už len založiť oheň a opiecť si slaninku
Pobrežie z kajaku
Otužilkyňa. Píše sa 1. december 2018
Skoro ako stredomorská pláž. "Hlava na hlave"
Okrem pláže v Haad Bang Bao, kde sme boli ubytovaní, stojí za pozornosť aj tá v Ao Jak. Je tu niekoľko bungalovou. Prístupná je po hlinitej ceste. Za dažďa asi ťažko prejazdná. My sme tam boli na skútroch.
Cesta cez zarastajúce palmové háje
Poslednou plážou na predstavenie je v Haad Khlong Chao. Na jej konci je ústie pomerne rozsiahlej rieky.
Je tu záver. Nabudúce, v poslednej časti sa pozrieme do vnútra ostrova, vykúpeme sa pod vodopádmi, vnoríme sa do džungle, dotkneme sa posvätných stromov.
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.