Fytoterapia TČM a jej vznik
Tradičná čínska medicína je veľmi rozsiahle a spoľahlivé dedičstvo planéty. Fytoterapia je jej kmeňovou témou. Nie je to len poznanie bylín a biotopu ale zahŕňa aj archiváciu vedomostí v pohybujúcom sa čase a priestore cez tisícročia. Podstatný je tu…CELOSTNÝ POHĽAD – ČLOVEK AKO MIKROKOZMOS V MAKROKOZME. Byliny, kvety, korienky, minerály, semená, buľvy, hľuzy, stromy a ich listy a plody, kríky, trávy, to všetko od nepamäti tvorí dôležitú súčasť jedálnička človeka. Sú plodmi Zeme tak isto ako aj všetko živé. Ak sa chceme vydať po stopách vzniku čínskej fytoterapie, je to obdobie ktoré sa nazýva ako Mýtické obdobie starovekej Číny. Naturálni liečitelia v rodových líniách s prísnym výberom svojich nástupcov zhromažďovali a rozvíjali svoje poznanie z „Ríše Ducha Nebies“ a uplatňovali ho vo fyzickej hmotnej realite po viac ako 7000 rokov. Prvé doklady o šamanskom liečení za účasti bylín vykonávali „WU“ – šamanky. Najstaršie objavené doklady o kultivácii ryže pochádzajú práve z tejto doby.
V súvislosti s tradíciami vznikali legendy o popularite a neobvyklej sile bylín. Úspešné používanie bolo zaručené dôkladným poznaním prírodných zákonov, znalosťou biotopu a rozmanitosťou podnebí na rozsiahlych územiach, ako aj vysokou vnímavosťou človeka spätého s prírodou.
Klasici tradičnej čínskej medicíny
Najvýznamnejší z rodu mýtických cisárov je Huang Di – Žltý cisár. Jeho panovanie sa datujedo obdobia 2 697 – 2597 pred naším letopočtom. Je považovaný za autora najvýznamnejšieho rukopisu čínskej medicíny – Huang Di Nei Jing – Vnútorná kniha žltého cisára. Pôvodne sa tento kánon skladal z dvoch častí – Vnútornej knihy (Nei Jing) a Vonkajšej knihy (Wai Jing), avšak táto druhá sa žiaľ nezachovala. Nei Jing je tvorený z dvoch samostatných kníh – Su Wen (Jednoduché otázky) a Ling Shu (Zázračný čap, bod obratu). Ak sa začítate do týchto kníh, môžete objaviť hlbokú múdrosť najstarších prameňov čínskej medicíny, ktorá kombinuje znalosti čínskej astrológie, astronómie, filozofie, metafyziky, medicíny a podrobne popisuje ich vzájomné súvislosti. Človeka vníma prepojeného s energiou nebeských telies, cyklov času, klimatických faktorov prostredia, spojeného s premenami „veľkého univerza“ ktorého je súčasťou. Kniha je zdrojom poznania, ku ktorému sa až do dnešných čias obracajú ako k základu a koreňu všetci významný praktici čínskej medicíny. Princípy, teória a praktické rady, ktoré v nej nájdeme, sú bez akejkoľvek zmeny platné a používané až do dnešných čias.
V modernej histórii sa však datuje vznik Nei Jingu až do obdobia cca 475 – 221 pr. n. l. Autorstvo a vznik tohto rukopisu je stále predmetom vedeckých diskusií.
Pozrime sa ešte na niečo z neskoršieho obdobia. Najvýznamnejším lekárom z obdobia druhého a tretieho storočia bol 
Zhang Zhong Jing (150 – 215). K štúdiu medicíny ho priviedli dramatické životné udalosti, ktoré prežil. Počas desiatich rokov zomreli viac ako dve tretiny jeho príbuzných na infekčné choroby. To ho postupne priviedlo k štúdiu starých klasických textov pojednávajúcich o čínskej medicíne. Postupne začal získané znalosti uplatňovať aj na sebe. Jeho najznámejšie knižné dielo, ktoré významne ovplyvnilo vývoj čínskej medicíny až do dnešných čias sa nazýva Shang Han Lun (Pojednanie o zranení chladom). V šestnástich kapitolách rukopisu rozoberá otázky prestupu vonkajšieho patogénu chladu cez obranné vrstvy organizmu z povrchu do hĺbky, diagnostiku ako aj terapeutické princípy. Z pohľadu dnešnej západnej medicíny ide hlavne o ochorenia typu nachladnutia, chrípky, infekčné ochorenia ako cholera, týfus a pod. Súčasťou knihy sú aj praktické návody na prípravu tinktúr, liečivých emulzií aj bylinných zmesí.
Fytoterapia TČM v súčasnosti
Kultúrnou revolúciou v Číne TČM utrpela na svojej kvalite. Mnohé staré texty sa stratili. Mnohé postupy sa zjednodušili alebo zakázali praktizovať kvôli doktríne vtedajšej moci. Mnohí odborníci museli z krajiny utiecť na Západ.
Ako sa svet otváral, kultúrne dedičstvo predkov zaujalo obyvateľov USA ale aj Európy. Fytoterapia TČM bola predmetom mnohých klinických štúdií a vedeckých prác vo svete. Štúdie priniesli rôzne výsledky. Chyby pri spracovaní a výrobe mali za následok komplikácie.
Čínska medicína funguje na princípe mechanizmu pôsobenia na jemnohmotné energie v živom ľudskom tele. Tu vidíme, aká krehká je príroda a ako dôkladne treba dodržiavať presný postup v alchymistickej praxi. Bylinné formule a zmesi boli skúmané pri rôznych zdravotných diagnózach, ako mŕtvice, srdcové a duševné poruchy, ochorenia dýchacích ciest a pod. V USA výskumy ukázali, že tieto prípravky používa asi každý piaty Američan. Približne od roku 1970 sa ozývali prvé lastovičky pozitívnych účinkov patentovaných zmesí TČM aj v Európe častejšie. Súčasne prebiehali ďalšie štúdie a analýzy o účinkoch a pôsobení týchto receptov.
Pre modernú vedu je tradičná čínska medicína stále otáznikom. Bylinné receptúry totiž fungujú na princípe synergie, vzájomného pôsobenia na seba tak, aby sa dostali do príslušnej dráhy – meridiánu v živom organizme. Preto sa pri všetkých jednotlivých bylinách i zmesiach definuje tropizmus ku konkrétnym dráham. Znova je tu vidieť celostný prístup. Teda snaha o izolovanie, zaškatuľkovanie a paušalizovanie podľa diagnóz nezodpovedá celostnému pohľadu na človeka. Treba spomenúť aj to, že spočiatku dochádzalo pri dovoze k neprehľadnosti, nekalým praktikám alebo kontaminovaniu bylín ťažkými kovmi, alebo dovozu zakázaných živočíšnych produktov a pod, čo vrhlo na tento odbor čínskej medicíny temnú škvrnu. V EU a USA i Číne sa preto postupne vytvorili certifikované laboratóriá, kde sa receptúry za prísnych technologických noriem vyrábajú z ekologických zdrojov šetrným spôsobom rešpektujúcim jemnú tradičnú metódu prípravy. Dnes sú v Číne aktívne celé nemocnice a univerzity na báze tradičného lekárstva prepojeného s modernou medicínou, aj súkromné kliniky po celom svete. My vieme, že nemôžeme oddeliť herbalistickú prax od filozofie a správnej celostnej diagnostiky.
