Javorový vrch a Čierny hrad ako na jar
Dlho som čakal na putovanie zasneženou krajinou s vŕzgajúcim premrznutým snehom pod nohami. Nedočkal som sa. A tak 13.02.2022 nás víta takmer jarné pohorie Tríbeč. Auto odparkujeme nad futbalovým ihriskom obce Zlatno. Podobne ako starí známi z „Trhliny“.
Jarmočný kríž
Sme na zaujímavom mieste, ktoré sa v kronike obce Zlatno spomína na prelome 18. – 19. storočia. V tom období viedla cez Javorový vrch furmanská cesta, ktorá križovala pohorie Tribeč. Práve po nej prechádzala skupina 8 sedliakov z dediny, ktorí sa vracali z jarmoku v Topoľčanoch. Domov sa však už nevrátili. Ich mŕtve telá našli na mieste, kde je dnes umiestnený spomínaný Jarmočný kríž. Mali dolámaný veľký počet kostí a hlboké rezné rany. Dohady, že by ich prepadli zlodeji boli vylúčené, nakoľko obete nešťastia neboli okradnuté. Povrávalo sa, že sa zavraždili navzájom a dobili na smrť ale kde je pravda, sa už asi nedozvieme. Možno len tie stromy vedia …
Jarmočný kríž sa nachádza na zelenej turistickej značke, ktorá prechádza cez Javorový vrch.
Opúšťame toto „ne dobré“ miesto a pokračujeme pomerne výživným stúpaním na Javorový vrch. Na východnej strane sú pekné výhľady na pohoria Vtáčnik a Pohronský Inovec.
Javorový vrch
Píše sa o ňom, že sa nachádza v centrálnej, časti pohoria. Porast je poznačený ťažbou dreva, preto nesúvislá vegetácia umožňuje z časti obmedzený rozhľad. Po vydaní knihy Trhlina je aj značne navštevovaný, o čom svedčí veľké množstvo zápisov vo vrcholovej knihe. Vrchol mi pripadá, ako keby tam ktosi navozil peknú kôpku kamenia.
Po odpočinku, nie večnom, opúšťame vrchol a klesáme peknými lúkami a ešte krajšou bučinou na Čierny hrad. Zistili sme, že sme v horách a predstavte si, opäť stúpame. Neviem kto vymyslel stavať hrady na vyvýšených miestach. Popri chodníčku ešte míňame ikonickú opustenú maringotku. Posledné metre sú už v znamení poriadneho funenia.
Čierny hrad
Podrobné informácie sú uvedené na informačnej tabuli pri hrade. Takže iba v krátkosti. Minulosť hradu je zatiaľ málo známa, keďže donedávna sa na hrade nerobil žiaden výskum.Stavba hradu hlboko v horách v tak odľahlej lokalite mimo významných ciest pravdepodobne súvisela s ryžovaním zlata v neďalekom Zlatne. Strategická poloha hradu umožňovala vizuálny kontakt s hradmi Gýmeš a Hrušov.
V súčasnosti sa hrad postupne reštauruje.
Je tu príjemne. Aj vietor ustal. Slniečko postupne zapadá, tiene sa predlžujú a nám nezostáva nič iné, len sa pobrať dole.
Auto sa nestratilo :-). Štartujeme a po totálne preplnenej R – jednotke mastíme domov.
