Ayutthaya, prekrásny Siam
Máme za sebou približne 10 000 km. Po matičke zemi vlakom z N. Zámkov do Bratislavy a autobusom do Viedne. Nad oblakmi letíme s Qatar Airways a Boeingom 777 (to je také veľké „sardinkové“ lietadlo) do Dohy a po prestupe konečne poriadnym Airbusom A 380 do Bangkoku. Zostáva už iba 80 km vláčikom 3. triedou.
Ayutthaya je dnes po mnohých stáročiach klasickou mesto – dedinou v thajskom štýle. Miestnou loďkou sme sa prepravili cez rieku Pa Sak do inej štvrti, plnej rôznorodých hotelíkov, trhovísk, miestnych dielničiek, bicyklov a domáceho i turistického ruchu. Cieľ: Penzion Baan Tebpitak….
Ayutthaya je jedným z historických a majestátnych miest Thajska. Bývalé hlavné mesto Thajska, kedysi známe ako Kráľovstvo Ayutthaya – 14-18 st., bolo 417 rokov oslavované ako jedno z najväčších miest v juhovýchodnej Ázii a regionálna veľmoc. Obdivovali sme jeho majestátnosť, ktorá sa odráža aj dnes v mnohých nádherných chrámoch sústredených v meste a jeho okolí. Historický park sa nachádza na „ostrove“ obklopenom riekami Chao Phraya, Pa Sak a Lopburi. Architektúra mesta je fascinujúcou zmesou Khmérskych a skorých Sukhothaiských štýlov. Niektoré obelisky v tvare kaktusu, nazývané prangy, naznačujú vplyv Khmérov a vyzerajú podobne ako slávne veže Angkor Wat.
Zlaté časy mesta
Ayutthaya rozkvitla ako centrum ekonomiky a obchodu aj kultúry, čím vyplnila vákuum po rozpade khmérskeho Angkoru. Na regionálnej aj globálnej úrovni sa stala dôležitým spojovacím bodom medzi východom a západom. Kráľovský dvor v Ayutthayi si vymieňal veľvyslancov široko ďaleko, vrátane francúzskeho dvora vo Versailles, mughalského Dillí, cisárskych dvorov Japonska i Číny. Predstavte si veľkomesto plné zahraničných obchodníkov, misionárov, diplomatov, umelcov žijúcich v enklávach. Mesto vstrebalo cudzie kultúrne vplyvy a samé zapísalo do cudzincov svoj špecifický kolorit.
Nakoľko mesto nie je veľké, tak najlepším dopravným prostriedkom na spoznávanie nielen mesta, ale aj historického parku sú bicykle. Tie sme si požičali v penzióne, hoci tie sa len tvárili že sú bicykle. Bez problémov sme sa dostali aj na miesta, ktoré sú pre autá nedostupné. Dokonca sa tu začínajú stavať aj cyklochodníky!!!
Tak ako na mnohých miestach v JV Ázii aj tu je možnosť „spoznávania“ na slonoch. Na to ale nemám žalúdok. Platia turisti a platia aj slony.
Wat Phra Ram
Hoci bol chrám Wat Phra Ram založený v roku 1369, ruiny chrámu Wat Phra Ram pochádzajú väčšinou z jeho obnovy v 15. storočí. Okrem významného historického miesta je Wat Phra Ram medzi obyvateľmi Ayutthaye bežne využívaný ako rekreačná oblasť. Pred chrámom sa nachádza rozsiahly močiar. Volá sa Bung Phra Ram Public Park. Z močiara, keď utíchol ruch, vyliezol pekný varan škvrnitý.
Iste ste si všimli, že na mnohých záberoch z historickej časi chýbajú sochám hlavy. Slávne Ayutthajské kráľovstvo budhistického charakteru bolo zdevastovaté barmskými nájzdmi a snahou susedných krajín potupiť a ovládnuť nebývalý hospodársky a kultúrny rozmach Ayutthaye. Závisť a chamtivosť nakoniec prevládli nad touto krajinou. V 18 storočí bolo kráľovstvo porazené Barmčanmi. Písal sa rok 1767. Dnes je to rozsiahle a vzácne archeologické nálezisko.
Wat Phra Mahathat
Podľa niektorých historických záznamov bol chrám postavený za vlády Somdeta Phra Borom Rachathirata I., na začiatku éry mesta Ayutthaya. Jeho štruktúra sa stala tradičným modelom pri stavbe chrámov, ktorý dodnes možno vidieť po celej krajine. Najikonickejším miestom v chráme je hlava kamenného Budhu zapletená do koreňov stromu Bodhi. Veru, zvláštne je toto miesto.
Wat Thammikarat
Wat Thammikarat (tiež nazývaný Wat Dhamikaraj) je veľký chrám, ktorý sa nachádza bezprostredne na východ od kráľovského paláca Ayutthaya. Miestne legendy naznačujú, že mohol vziknúť ešte pred založením mesta. Aj keď bol chrám Wat Thammikarat značne poškodený počas barmského vyplienenia mesta v roku 1767, z chrámu sa zachovalo dosť, čo svedčí o jeho vznešenosti.
Wat Lokaya Sutha
Tento chrám, bol z veľkej časti zničený, keď mesto Ayutthaya pripadlo Barmcom v roku 1767. Jeho názov znamená „Chrám Zeme“. V zničenej viharne na západnom okraji chrámu je 42 metrov dlhá, 8 metrov vysoká ležiaca socha Budhu známa ako „Phra Buddha Sai Yat“.
Wat Ratcha Burana
Wat Ratcha Burana, postavil v 15. storočí kráľ Borom Ratchathirat II (1424-48) ako pamiatku na svojich dvoch starších bratov, ktorí zomreli v boji o moc po vláde ich otca, kráľa Intharatcha. V roku 1957 sa zlodeji vlámali do krypty centrálnej veže (prang) a ulúpili veľké množstvo relikvií uložených týmito dvoma bratmi. Niektoré z pokladov boli neskôr nájdené a inštalované v Národnom múzeu Chao Sam Phraya (nachádza sa neďaleko). Dizajn chrámu je odvodený od khmérskeho prasatu (štýl veže) z predchádzajúcich období.
Pekný deň za nami. Večer vyštartujeme pohľadať niečo pod zub. Našli sme čosi, či pripomína náš jarmok. Škoda, že už pomaly zatvárali. Boli tu vystúpenia hudobných skupín. Započúval som sa do ich popu. Pani Renátka zatiaľ zmizla. Thajci hudbu a spev milujú a to tak „že veľmi“.
Je nedeľa, nikam sa neponáhľame. Po výbornej raňajkovej ryžovej polievke sa ideme rochniť do bazéna. Keď máme dosť, štartujeme bicykle a vyrážame.
Wat Chaiwatthanaram
Je to jedno z najnavštevovanejších historických miest v Ayutthayi. Nachádza sa na juhozápade mesta na vonkajšom brehu rieky Chao Phraya, orientovaný na severovýchod, aby bol kolmý na rieku. Vládca Thong dal postaviť chrám z troch dôvodov. Po prvé, slúžil ako vhodný pamätník pre jeho matku. Po druhé, chrám fungoval ako „magický model vesmíru“. Napokon, jeho premyslený dizajn v khmérskom štýle slúžil aj ako pripomienka kráľovho dobytia ríše Khmérov a jej anexie Ayutthayaským kráľovstvom.
Keďže bola nedeľa, thajské baby mali na prechádzkach všakovaké, farbami hýriace oblečenie. Teda „že až“.
Wat Phra Sri Sanphet
Okrem toho, že je to historické miesto, bolo dlho považované za duchovné centrum Thajcov. Ayutthayský WatPhra Sri Sanphet, ktorý sa nachádza v areáli Kráľovského paláca, by bol ekvivalentom chrámu Smaragdového Budhu v Bangkoku. Rovnako hrá dôležitú úlohu v dejinách umenia a archeológie, pretože sa tu nachádzajú pozostatky, ktoré poukazujú na slávnu minulosť, ktorú krajina mala. V strede chrámu sú tri zvonovité pagody situované na pravouhlých plošinách. Predpokladá sa, že tieto platformy sú základom kráľovských stavieb. Dnes je chrám považovaný za symbol provincie.
Pomaly končíme. Predpoludním ešte opáčime bazén. Majiteľka penziónu nám objednala Tuk-Tuk na stanicu. Lúčime sa s ňou (aj s našimi dočasnými bicyklami) a odchádzame. Ešte kúpiť lístky a šup do vlaku smer Bangkok. Po ubytovaní sa večer idem pozrieť s Filipom na slávnu Khaosan Road. Ráno potom pokračujeme na ostrov Koh Kood.
