Vysoké Tatry 25.02. – 02.03.2022, II. časť
V predchádzajúcej časti sme sa pozreli do zaniknutej stredovekej obce Šoldov a na Zbojnícku chatu. Teraz sa prejdeme Mlynickou dolinou k vodopádu Skok.
Mlynická dolina a vodopád Skok
Vodopád Skok je so svojimi 25 metrami tretím najvyšším vodopádom na slovenskej strane Vysokých Tatier. Vznikol vďaka skalnému prahu, nachádzajúcemu sa v nadmorskej výške takmer 1800m. Hlavným vodným zdrojom pre vodopád je Pleso nad Skokom. Trasa je populárna aj v zimných mesiacoch, keďže na úsek vedúci k vodopádu sa nevzťahuje zimná uzávera.
Prechádzku absolvujem sám, pretože moja pani manželka sa rozhodla relaxovať na chate. A tak v posledný februárový deň obdivujem na Štrbskom Plese zasnežený turistický smerovník.
Predo mnou je asi najmenej zaujímavá časť a to prejsť Disneylandom popri zjazdovkách. Konečne pokoj a ja sa vnorím do zasneženého lesa.
Snehová perina tlmí všetky zvuky. Ako tak dumám, v tom lese vlastne nie som sám. Myseľ je úplne otvorená a ja začínam objavovať tie bytosti, ktoré ma obklopujú. Áno, sú to Tatranskí elfovia. Veď posúďte sami.
Opúšťam les a postupne sa dostávam do pásma kosodreviny. Slnko svieti ale až tak, že nasadzujem ľadovcové okuliare.
Dolina sa otvára a ja už vidím cieľ mojej cesty. Po pravej strane sa ukáže spadnutá lavína. Aj ten potok sa postupne uvoľňuje zo snehového objatia. Slnko už má svoju silu.
Som pod vodopádom. To ticho je zvlášte. V lete sa tu s hukotom valí voda. Teraz je tu ľad a sneh. V lete sa dá pokračovať fantastickou túrou cez Bystrú lávku do Furkotskej doliny. Vľavo pod hrebeňom Solísk ešte zbadám pasúceho sa kamzíka, otáčam sa a pomaly pomaličky zostupujem.
A čo sme ešte robili?
- Tu sme bývali.
2. Tu sme nastupovali na zubačku.
3. Tu sme pozerali na novú zubačku.
4. Tu sme pozerali na električku.
5. Tu sme pozerali na kedysi liečebné domy.
6. Tu sme sa pozerali so slzami v očiach na panorámu Tatier od benzínky Slovnaft po natankovaní benzínu. Ten bol asi zo zlata. Takú mal cenovku.
Ej bisťu, dobre nám bolo.
