Na dvoch kolesách do Tichej doliny
Z Tatranského Lieskovca na Podbanské
Prebudili sme sa do sviežeho slnečného rána. Vietor, ktorý tri dni fúkal z východu sa otočil a teraz fúka zo západu. My, ako inak, smerujeme na západ. Od chaty je to riadne stúpanie. Náš dvojčlenný pelotón sa preto roztrhol hneď na začiatku. Vedie Antonín Bartoníček a na peknom druhom mieste ja, starnúci Sagáň si to „mastím“ rýchlosťou 10 km/h.
Nad Tatranským Lieskovcom sa napojíme na niekedy dosť frekventovanú cestu na Štrbské Pleso. Áut je teraz málo. Trafili sme časové okno. Vysvetlím. Turistiky chtiví ľudia sú už na horách a selfíčkári ešte spia. Vyštartujú na Š. Pleso v neskoré predpoludnie. Pekne to máme podelené.
Cesta kolečková
Zaujímavá to spojnica medzi cestou 538 na Štrbské Pleso a Cestou slobody. Na oboch koncoch sú síce rampy, avšak sa dajú obísť. Nie je to značená cyklotrasa. Vedie územím, ktoré je dokonca krajšie, s bohatšou rozmanitosťou prírody, ako bolo pred veternou kalamitou, keď tu bola iba tmavá smrečina. Možno vtedy, 19. novembra 2004 si sama príroda chcela zatancovať Šivov vesmírny tanec, tanec ničiteľa a tvorcu zároveň. Ale to je iba moja úvaha.
Pri horárni Tri studničky dopĺňame vodu z prameňa. Názov lokality je odvodený od troch prameňov Zuzka, Marka a Žofia, ktoré sa nachádzajú asi 200 m od horárne na opačnej strane Cesty slobody.
Od Troch studničiek je to rýchly zjazd až k Podbanskému. Pelotón tentokrát vediem ja, lebo sa musíme trafiť na odbočku z Cesty slobody. Minulý rok bola na čele Renátka, odbočku minula a letela ako šalená smerom na Pribylinu. Možno by letela doteraz, keby ma tak neľúbila ♥. Čoskoro zistila že ma opustila a po dobrej štvrť hodinke sa vrátila s otázkou že prečo som postál.
Z Podbanského k Liptovskému košiaru na konci Tichej doliny
Vymotali sme sa z Podbanského a v miernom stúpaní pokračujeme k rázcestiu Horáreň pred Tichou.
Tu sa cesta rozdeľuje. Vľavo, kam smerujeme my, do Tichej doliny a vpravo do Kôprovej doliny.
Zatiaľ čo Renátka pauzuje, ja sa predieram úžasnou divočinou k potoku či riečke Belá. Len čakám, kedy dostanem chlpatou labou po papuli za rušenie lesného pokoja.
Po krátkom odpočinku pokračujeme. Neponáhľame sa. Nie je dôvod. Záver doliny je už zamračený, ale nevadí. Všetko je krásne, všetko je voňavé. Kde je to možné zliezame k potoku ktorý sa síce volá Tichý, ale aj tak jemne zurčí. Po kadejakých kalamitách je Tichá dolina opäť krásna. Poradila si.
Od rázcestia nám zostáva nejakých 250 m. Cyklotrasa tu končí. Ďalej pokračuje pešia červená do sedla Závory a do Hladkého sedla. Odpočívame, jeme, pijeme 〈vodu samozrejme〉.
Z Liptovského košiara do Liptovského Hrádku
Fajnovo sme si odpočinuli. Čaká nás to najlepšie, najluxusnejšie, odmena sladká za tú námahu. Je ňou 31 km dlhý zjazd z 1295 m.n.m do 665 m.n.m. do Liptovského Hrádku. Neponáhľame sa, často zastavujeme a užívame si pekné slnečné popludnie.
Doleteli sme na Podbanské. Rozmýšľam ako ďalej. Pôvodne som chcel ísť cyklotrasou popri Hybickej tiesňave do Hybe, avšak nepoznám kvalitu cesty. Mám aj bobky z prípadných chlpáčov. Možno nabudúce. Takže ideme na Kokavu a potom do Liptovského Hrádku. Túto cestu už poznáme. Začiatok cyklotrasy je v klasickom tatranskom štýle s rampou na ceste. Inak cesta je super.
Ešte sa rozlúčime s Kriváňom vo Vysokých Tatrách, zamávame Západným Tatrám, očkom pohladíme Nízke Tatry a popri Liptovskom hrádku zamierime na stanicu v Liptovskom Hrádku. Zmastíme pizzu a vláčikom sa presunieme späť na chatu do Štrby, kde už dúfam bude nachystaný táborák.
Tak to by bolo asi všetko z tohto prekrásneho kúta Slovenska. Celková dĺžka výletu bola 65 km a nastúpali sme spolu 805 výškových metrov.
P.S. Na našich cestách je verným spoločníkom už niekoľko rokov môj kamarát ČINGAČGÚG. Nesťažuje sa že je zima , teplo, prší, sneží, len na tento svet tak tíško hľadí. Pekný to darček z českých luhů a hájů.
