Poľana
Určite poznáte tieto slová A. Sládkoviča:
Stojí vysoká, divá Poľana,
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov:
či tých šarvancov Detvy ozrutných
Poľana na tých prsiach mohutných
nenosí a nenadája?
Alebo aspoň na tie výšiny
nehľadí dcéra tejto rodiny,
keď má porodiť šuhaja?
Veľmi rád začínam túry za brieždenia, keď dedinky ešte spia, ale príroda už očakáva prvé pohladenia slnečnými lúčmi.
Prichádzam k Melichovej skale, jednej z dominánt Podpoľania, ktorá vyčnieva z okolitých miernych svahov. Je to zvyšok čela lávového prúdu.
K Melichovej skale sa viaže povesť o závistlivej žene s košom na chrbte, ktorá cestou na svadbu skamenela.
Je taký mráz, že nie len prameň, ale aj voda v batohu je zamrznutá.
Konečne sa dostávam do prekrásnych pralesov. Je tu úžasný pokoj. Medvede už dúfam spia. Vidieť tu len vlčie stopy.
Vrchol Zadnej Poľany (1458 m) je bez výhľadov. Ak budete pokračovať chodníčkom ďaľej na prvú výhliadku “ Zbojnícky tanec“ otvoria sa vám úžasné výhľady na Vysoké a Nízke Tatry a na Veľkú Fatru.
Treba sa mi ale pobrať dole, bo dni v decembri sú veľmi krátke a vlak domov mám len ten posledný.
Toto všetko sa udialo 3.decembra 2013. Boli sme dvaja, Marián s Ozorákom.
