Púpavienka Púpava.

          Milá púpava, si tu s nami každú jar. Prídeš presne na čas a my sme aj tak vždy uchvátení tvojím príchodom. Len ten čo nevníma prírodu srdcom si ťa nevšimne.

          Ako slnečný kvet, či slnečný vír, obraciaš svoje kvety k slnku, otváraš ich ráno a večer zatvoríš. A neukážeš sa, keď oblohu pokryjú sivé mraky. Si slnkom Duše. Keď príde tvoj čas a ty naposledy uzavrieš svoje slnečné kvety, zrazu prichádza veľká zmena – metamorfóza…premeníš sa v krištáľovú guľu. Vietor ťa roznesie do šíreho sveta…

          Opakuješ to každý  tvoj cyklus a preto si tu stále prítomná každú Božiu jar. Vždy nová a vždy tá istá. Vysievaš sa po kraji, v zeleni žiariš na ľudí. Si plná mlieka, máš silný koreň. Si veľká vo svojej jednoduchosti. Máš schopnosť povzbudiť žlč a dáš človeku rozhodnosť, pomôžeš pečeni aj slinivke, aby človek veril sám sebe a bol schopný ráznych činov. Tvoja žltá farba nie je tlmená, je jasná, aby ju bolo všade vidieť. Si sebavedomá no múdra. Presne rešpektuješ zákony prírody, si ňou sama. Prináležíš Slnku, ktorého obrazom je Lev. Oplývaš  i Jupiterskými kvalitami osvetlenia a premeny k vyššiemu dobru. Očistíš čo treba, a vyživíš čo máš.

          Kvety púpavy naložené v mede pre výživu, sušené korene pre očistu, zelené listy v šaláte…ty zlatožltá Púpava si krásna.

          Vidíme v prírode potenciál toho, ako sa chová život, v akých rôznych podobách a štruktúrach sa nám ukazuje schopnosť žiť naplno. Rastlinka vie kedy sa má stiahnuť a kedy expandovať. Je sama tou premieňajúcou energiou života.

          Človek sa za posledných 200 rokov  postupne tak vzdialil od svojej prirodzenosti,  že stráca svoju schopnosť reagovať primerane na podnety z vonku. Aj takto sa vytvára tzv. znížená imunita.

          Využívanie darov prírody ohľaduplne s citom a s duchovným vhľadom je umenie pestované ľudstvom po tisícročia.  Náš  imunitný systém je prepojený s prírodou a  „Božím plánom“.  Môžeme sa rozhodnúť. Sme deti Nebies i Zeme a máme možnosť voľby. Ak sa už rozhodneme, sme tvorcovia toho, čomu dávame pozornosť. My nie sme Púpava, ale i ona nám môže pripomenúť  to, kde sa nachádzame, lebo všetko má svoj presný čas, a vždy príde zmena.