Za horami, za dolami, na miestach kde baníci ťažili zlato, striebro, drahé kamene a možno aj rozprávali rozprávky o Snehulienke a siedmych trpaslíkoch, leží pohorie Štiavnické vrchy. Pohorie plné tajuplných zákutí, pasienkov, lesov, tajchov a samozrejme najväčšieho stratovulkánu v Karpatoch. Vychutnajte si nádhernú prírodu či už pešo, bicyklom alebo na bežkách. Každý si tu nájde to svoje.
Putovanie do lokality Predné Rosniarky
Myslím si, že je nezmysel nepúšťať do prírody ľudí. Ešte že máme slobodnú vôľu, však?
Ešte zamrznuté "pleso" v Sedle Pleso
Zo Sedla Pleso pokračujeme krátkym, ale výživným stúpaním popri porastoch hlohu a šípok k salašu pod Kanderkou. Tu je v pláne trošku dlhšie PKT (pohoda, klídek, tabáček). Rozmýšľam, v akom stave je salaš. Pred 12 rokmi som sa v ňom rozmŕzal pri fajnovej fujavici. Už vtedy stál len silou vôle.
Salaš pod Kanderkou
Dosť bolo odpočinku. Odchádzame. Hojdáme sa spolu s hrebeňom raz hore, raz dole cez Farárovu hôrku, Malý Tanád až k zajazdovke Salamandra.
Farárova hôrka, Malý Tanád, Tanád a Paradajs
Križovatka pod Farárovou hôrkou
Od zjazdovky sa charakter prostredia mení. Vnoríme sa do lesa, pribúda skál. Masív Tanádu mi z JV strany veľmi pripomína tvar stolovej hory. To znamená, pôjdeme strmo hore, potom rovinka a strmo dole.
V stúpaní na Tanád
Vrchol Tanádu
Klouže to
Predné Rosniarky
Štiavnické menhiry
Prichádzame na Paradajs do lokality Predné Rosniarky spokojní a usmiati. Veď nie nadarmo sa hovorí, čo si na pekné miesto prinesieš, to sa znásobí. Pozeráme na kamenný útvar s jedným centrálnym kameňom a štyrmi menšími kamennými blokmi, ktoré sú uložené kolmo do zeme v smere na všetky svetové strany. Použitý kameň je kremenec.
Už teraz existuje skupina ľudí, ktorí naň hľadia s nepochopením. Je na každom jednotlivcovi, s akým vedomím pristúpi ku kamenným megalitom. Je to veľmi upokojujúce miesto.
Štiavnické menhiry
"Termitiská" rôznych druhov hornín ktoré sa nachádzajú Štiavnických vrchoch
Banskoštiavnická Kalvária
Tiene sa predlžujú a my dumáme ako naspäť. Pôvodne sme chceli obísť Tanád v lesoch po bežkárskej trase, ale pohľad na veéľmi čerstvé medvedie stopy nám naznačovali, že to nie je dobrý nápad. Opäť sa teda škrabeme po zľadovatenom snehu nahor. Užívame si neskoré slnečné popoludnie a pomaly mierime k Rychňavskému tajchu, kde končíme.
Malý Tanád
Vôbec, ale vôbec sa nám nechce späť
Ešte pohľad na Sitno s Richňavským tajchom v popredí
Čo dodať na záver? Radi by sme sa sem vrátili koncom apríla za kvietkami, kvitnúceho hlohu nazbierať a samozrejme nabiť sa. Uvidíme, či to Ústredný výbor dovolí.
Používame cookies aby sme pre vás zabezpečili ten najlepší zážitok z našich webových stránok. Ak budete pokračovať v používaní tejto stránky budeme predpokladať, že ste s ňou spokojní.